O kostole

Kostol

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Kostol pravdepodobne nebol postavený jednorázovo, ale po etapách. Stavba začala v roku 1619. Poslednou etapou bola veža, lebo pod vežou je kamenná svätenička a na nej sú vyryté číslice 1634, teda konečná dostavba kostola. Prvou postavenou stavbou kostola bolo sanktuárium, ďalšou časťou bola loď a naposledy veža. Pri generálnej oprave kostola za vdp. Františka Bernadiča v rokoch 1963-1964 bola odstránená vakovka na celom kostole. Vtedy na juhovýchodnej strane lode bol nájdený zamurovaný vchod v románskom slohu. To bol pravdepodobne prvý vchod do kostola. Kostol bol konsekrovaný 5. augusta 1631 čanádskym biskupom Imrichom Lossym.

Okolo kostola je „starý cintorín“ na ktorom sa už nepochováva. Donedávna tam boli staré pomníky rohovskej „honorácie“ a zomrelých kňazov. Okolo cintorína je zachovaná renesančná kamenná ohrada, postavená v 17. storočí, ktorá bola pôvodne dva metre vysoká a slúžila v časoch vojnového nebezpečenstva (tureckého) ako útočisko pre rohovské obyvateľstvo. Je isté, že Turci boli na území Rohova. Nasvedčujú o tom ľudové povesti a tiež plastický reliéf, ktorý bol umiestnený po pravej strane oltára v kostole a znázorňoval boj zemana s Turkom. Na reliéfe zeman drží v ruke meč s nastoknutou hlavou Turka.

Ako vyzeral kostol pred druhým vatikánskym koncilom.

Kostol sa skladá z troch častí: polkruhové sanktuárium, obdĺžniková loď a „žobrakyna“ – priestor pod vežou. Zo severozápadnej časti bola pristavená sakristia. V sanktuáriu sa nachádzal drevený oltár s krásnou drevorezbou Poslednej večere od Břetislava Kafku z Čiech, známeho parapsychlóga. Za oltárom bol umiestnený veľký obraz patrónky kostola a farnosti sv. Kataríny Alexandrijskej v drevenom ráme. Obraz bol vysoký asi 2 metre. Obraz bol za vdp. farára Antona Hrebíka odstránený ako bezcenný. Nikto nevie akú mal hodnotu a kde sa stratil. Po ľavej strane oltára je v stene osadený náhrobný kameň generála Gvadaniho z roku 1909, ktorý je pochovaný v hrobke. Z druhej strany oltára bola vsadená mramorová plastika s Turkom. Vedľa plastiky bola platňa z červeného kameňa, na ktorej bol nápis, že bola osadená na pamiatku rodičov Kovačových, pochádzajúcich z Rybiek. Dal ju tam osadiť ich syn Adam, ostrihomský kanonik.
Zo sanktuária sa vchádzalo do sakristie, kde bola aj spovednica. Pri stene pred oltárom boli umiestnené dve drevené kreslá s klakátkom, boli potiahnuté červeným zamatom a slúžili pre panstvo z kaštiela, keď prišli na bohoslužby. V lodi po stranách boli dva bočné oltáre : sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie.

Na juhovýchodnej strane steny lode bol umiestnený kríž s krásnym barokovým korpusom. Pod krížom je umiestnená starodávna krstiteľnica s vekom. Na severozápadnej strane lode bola umiestnená kazateľnica. V lodi boli umiestnené kostolné lavice, ktoré podľa ľudového podania mali byť zhotovené z dreva stromov, ktoré v minulosti pokrývali „Háje“, časť chotára pri kaplnke. Uprostred lode bol vchod do krypty, zakrytý vekom z červeného kameňa. Pri renovácii kostola za Vdp. Jána Greguša bola krypta otvorená. Nachádzali sa v nej kosti a vysušená múmia, oblečená do františkánskeho habitu a opásaná mečom. Pravdepodobne to bol šľachtic z Rohova oblečený ako terciár do habitu. Vtedy bola krypta zabetónovaná a v kostole osadená mramorová dlažba. Za loďou kostola je „žobrakyna“, časť kostola pod vežou, kde kedysi sedávali chudobné ženy a čakali na milodar od ľudí, zvlášť počas sviatkov.

Po Druhom vatikánskom koncile nastala reforma nielen v liturgii, ale aj v zariadení kostola. Do kostola bol zakúpený obetný stôl (oltár k ľudu) na ktorý sa umiestnil reliéf Poslednej večere z hlavného oltára. Nakoľko sa stratil hlavný obraz patrónky kostola z hlavného oltára, za vdp. Gabriela Tassáriho bol zhotovený a zakúpený krásny obraz sv. Kataríny v modernejšej podobe. Je osadený v krásnom pozlátenom ráme a umiestnený za hlavným oltárom.
Kazateľnica bola odstránená a tiež z hlavného oltára horná časť a ozdoby. Kríž s barokovým korpusom je umiestnený nad vchodom do sakristie. Bočné oltáre sú zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Organ v kostole

Organ v kostole v Rohove bol postavený v roku 1878 za farára Imricha Jedličku (+ v Rohove 22.11.1892 a pochovaný je pri kostole) a organistu Františka X. Wessely. Organ má krásny barokový charakter. Postavil ho organár Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom ev.a.v., ktorý žil v rokoch 1807 – 1894. V roku 1965 v novembri pre zlý stav dal organ generálne opraviť vdp. František Bernadič. Organ opravil majster, profesor Pavol Baxa z Trenčína.