O obci Rohov

Obec Rohov

O obci Rohov

Súčasnosť obce

Základná charakteristika obce

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Geografické údaje

Rohov sa nachádza uprostred Myjavskej pahorkatiny, v doline Paseckého potoka.

  • Zemepisné súradnice: 48,43 dĺžka a 17,20 šírka.
  • Susedné mestá a obce: okresné mesto Senica, obce Rybky a Častkov.
  • Celková rozloha obce: 457 ha.
  • Nadmorská výška: pohybuje sa v rozmedzí od 205 do 352 metrov nad morom.

Demografické údaje

  • Počet obyvateľov: k 31. decembru 2022 mala obec prihlásených 388 obyvateľov s trvalým pobytom, z toho 237 žien (61,08 %) a 151 mužov (38,92 %). Z tohoto počtu je v Centre sociálnych služieb Rohov, ktorého zriaďovateľom je VÚC Trnava umiestnených 97 chovankýň.
  • Hustota obyvateľov: 84 obyvateľov/km2.
  • Národnostná štruktúra: obyvatelia Rohova sú slovenskej národnosti.
  • Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského významu: prevažuje rímsko-katolícke vierovyznanie.
  • Vývoj počtu obyvateľov: v roku 2022 sa narodili dve deti, zomrelo šesť občanov,  nikto sa neprisťahoval  a jeden občan sa odsťahoval.

Ekonomické údaje

  • Nezamestnanosť v obci: 31. decembra 2022 nebol v obci evidovaný ani jeden občan ako dlhodobo nezamestnaný.
  • Nezamestnanosť v okrese: evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Senica k 31. decembru 2022 je 9,21 %.

Symboly obce

  • Erb obce. Pri tvorbe erbu obce sa dôsledne pridržiavame historickej predlohy zo 17. storočia. V štíte je nad kolmo postaveným lemešom vpravo mierne šikmo naklonený pník viniča a vľavo mierne kosmo naklonený vinohradnícky nožík. Historicky a heraldicky správny erb obce tvorí červený štít so strieborným pníkom viniča, lemešom a vinohradníckym nožíkom.
  • Vlajka obce
  • Pečať obce. V krajinskom archíve v Budapešti sa nachádza opis pečatného znaku obce. Podľa neho obec symbolizuje čepeľ kosy, lemeš a vinohradnícky nožík. Nakoľko pri štúdiu znaku sa kosa v znaku obce nepozdávala, kosu v znaku nahradilo čerieslo. Dnes, keď poznáme aj originál, obsah znaku obce Rohov sa javí v celkom inom svetle. Symbol obce na pečatidle zo 17. storočia je heraldicky veľmi vyspelý. V oválnom pečatnom poli je vyrytý barokový štít, v ktorom je kolmo postavený pník viniča, lemeš a vinohradnícky nožík. Kruhopis pečatidla znie: * SICILVM COMMVNITATIS PAGI ROHOW *. Pre úplnosť musíme uviesť, že Rohov na 19. storočia používal až dve pečiatky. Na staršej je v hornej polovici poľa vyrytý čierny malý hrubý krížik, ktorého význam zatiaľ nepoznáme.

História obce

Prvá písomná zmienka o našej obci Rohov pochádza už zo 14 storočia, z roku 1392. Obec sa nazývala Ekfalwa a patrila hradu Holíč. Od roku 1471 sa jej vlastníkom stalo panstvo Branč. Od 16 storočia sa v nej vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých k najvýznamnejším patrili barón Ferdinand Horecký (do r. 1872), brnenský bankár Herbert Laurinc (asi do konca 19.storočia) a veľkostatkár Alfréd Murányi, ktorý ju po skončení 1. svetovej vojny predal viedenskému továrnikovi a bankárovi Dr. Otto Beckovi.?

Obyvatelia obce sa pôvodne zaoberali vinohradníctvom (to sa odrazilo aj v jej erbe) a poľnohospodárstvom, na “rohu” obce (od toho pochádza aj jej názov) sa nachádzal vodný mlyn. Vybudovaná bola tehelňa aj škola. Na pasienkoch okolo obce sa chovala lovná zver, na ktorú s obľubou priamo z koča poľovali páni.

Počas 1. svetovej vojny zažili obyvatelia obce hlad, rabovanie aj rekvirácie, mnoho mužov odišlo na front. Navyše v obci v r. 1924 vypukol obrovský požiar. Vtedajší majiteľ O. Beck však dal obec znovu vybudovať, obnovilo sa pálenie tehly, vybudovala sa mliekareň, maštale, skleníky, záhrady, sýpky aj byty pre ľudí. Pred nastupujúcim fašizmom musel však ujsť do Švajčiarska. Správu panstva zveril vtedajšiemu ošetrovateľovi kráv Reberovi, ktorý sa vyznačoval krutovládou a celé panstvo vyraboval.

V roku 1960 sa obec zlúčila s Rybkami do spoločnej obce Rohovské Rybky, aby sa po zmenách v r. 1989 na základe referenda znovu osamostatnila (v. r. 1990).

Obecná kronika

Pamiatky

Kaštieľ

Prvý objekt na mieste dnešného kaštieľa pochádzal z roku 1650. Dnešná klasicistická budova bola postavená začiatkom 19. storočia za baróna Ferdinanda Horeckého z Moravy na starších základoch. Vystriedala viacero majiteľov, až ju v roku 1919 odkúpil barón Dr. Otto Beck s manželkou Margaretou Schwitzerovou. Mali dvoch synov a rohovské panstvo im slúžilo ako letné sídlo. Traduje sa, že veľký požiar kaštieľa v roku 1924 zapríčinil sám barón Beck ako pomstu svojej manželke, ktorá ubodala na smrť svoje dieťa. Z kaštieľa ostali len ruiny, začala sa výstavba nanovo. Nová budova bola zvýšená o jedno poschodie, v interiéri sa vybudovali veľké salóny, zaviedla sa elektrina a ústredné kúrenie. Kaštieľ je príkladom vidieckeho sídla, ktorého architektúra reprezentuje slohovo čistý, v proporciách vyvážený klasicizmus.

Počas 2. svetovej vojny v ňom bola nemocnica (striedavo pre obe bojujúce strany) a boli tu ubytované aj dievčatá z Hitlerjugend. Po vojne bol skonfiškovaný štátom a ostal dlhšiu dobu bez majiteľa. Až v roku 1954 štátna správa nariadila vykonať úpravy a následne sa zriadil v budove kaštieľa Domov dôchodcov. V roku 1961 tu bol zriadený koedukovaný ústav pre postihnuté deti. Následne 13. apríla 1961 boli do Rohova presunuté rehoľné sestry z Kongregácie sestier Božského vykupiteľa, ktoré predtým pôsobili v sústreďovacom kláštore, v Kláštore pod Znievom. V tom čase bolo v zariadení 50 detí, postupne boli prijímané ďalšie a kapacita sa zvýšila na 105 chlapcov a dievčat vo veku od 3 do 36 rokov. V roku 1971 sa domov zmenil na zariadenie len pre telesne a mentálne postihnuté dievčatá s kapacitou 120 dievčat. Tento charakter zariadenia je s menšími odchýlkami zachovaný doteraz.

Kostol

Rímskokatolícky renesančný kostol bol postavený v rokoch 1628 – 1636, v polovici 18. storočia bol barokovo upravený. Okolo kostola je vysoká ohrada a pred kostolom je umiestnený barokový Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice, označovaný aj ako trojičný, mariánsky resp. morový stĺp. Vybudovaný bol v roku 1910 a podobne ako iné podobné stavby vznikol ako spôsob manifestácie viery miestnych veriacich. V kostole je pôvodný a veľmi vzácny organ, ktorý by však potreboval rekonštrukciu.

Kaplnka